Split

25 cieľov

Diokleciánov palác v srdci Splitu je jeden z najzachovanejších rímskeho cisárskeho komplexov na svete, ktorý sa stal základom pre celú históriu mesta. Jeho múry, ktoré sa týčia nad Jadranom, skrývajú tisíce rokov zmien, od rímskej moci cez stredoveké ulice až po moderné námestia. Cesta po stopách tohto paláca, ako aj okolitých miest a pamiatok, vedie cez srdce Dalmácie, kde sa stretáva more, história a dynamický život súčasného mesta.

Rímske srdce Splitu

Diokleciánov palác, postavený v 3. storočí nášho letopočtu ako sídlo rímskeho cisára Diokleciána, je dnes srdcom Splitu. Komplex o rozlohe asi 30 000 m² bol obohnaný hradbami a vežami, okrem južnej strany, ktorá sa otvárala k moru. Jeho architektúra spájala rímske, grécke a egyptské prvky, čo odráža rozsiahlu moc rímskeho impéria. Dnes vnútri paláca stojí Peristyl, bývalé kultové centrum, kde sa nachádza aj Diokleciánovo mauzóleum, ktoré sa neskôr premenilo na katedrálu svätého Dujma. Vedľa neho sa týči Jupiterov chrám, ktorý bol v 6. storočí premenený na krstiteľnicu. Každý kameň tu hovorí o minulosti, ktorá sa nedá prehliadnuť.

Antické korene Solinu

Mesto Salona, dnes známe ako Solin, bolo kedysi hlavným mestom rímskej provincie Dalmácia a sídlom asi 60 000 obyvateľov. Jeho ruiny ležia len 6 km od Splitu a patria k najdôležitejším archeologickým lokalitám v regióne. Tu sa nachádza jedno z najlepšie zachovaných rímskeho amfiteátrov, ktorý mohol poberať až 15 000 divákov, ako aj rímske divadlo s kapacitou 3 500 miest. Mesto malo rozsiahle hradby z 2. storočia pred našim letopočtom, ktoré chránili jeho obyvateľov. Neskôr sa tu nachádzal významný ranokresťanský cintorín s mohutnými kamennými hrobkami, ako aj miesto, kde bol korunovaný chorvátsky kráľ Zvonimír. Prechádzka medzi tými pamiatkami je ako cesta časom do rímskej doby.

Katedrála medzi rímskymi múrmi

Katedrála svätého Dujma, ktorá stojí na Peristyle v Diokleciánovom paláci, je jednou z najstarších katedrál v katolíckej cirkvi. Pôvodne postavená ako Diokleciánovo mauzóleum v 4. storočí, bola v 7. storočí premenená na kostol. Jej osemuholníkový tvar s kupolou a 24 mramorovými stĺpmi je zriedkavým príkladom rímskej architektúry. Vnútri katedrály sa nachádza barokový oltár z rokov 1687–1689, ako aj sarkofágy dcér uhorského kráľa Bela IV. Medzi najvýznamnejšie prvky patria aj neskorogotické lavice a šesť olejomaľieb zobrazujúcich život svätého Dujma. Zvonica katedrály, postavená medzi 13. a 16. storočím, je jednou z najvyšších a najlepšie zachovaných veží v Dalmácii.

Mesto kaštielov pri Splite

Sedem kaštielov v okolí Splitu, postavených v 15. až 16. storočí, vytvára jedinečnú krajinnú i historickú os. Kaštel Gomilica, založený benediktínkami z Splitu, slúžil ako obranná pevnosť a dnes je známy ako jeden z filmových dejísk seriálu Hra o tróny, kde predstavoval slobodné mesto Braavos. Kaštel Lukšić, pôvodne renesančná rezidencia rodiny Vitturi, sa môže pochváliť historickým parkom z 18. storočia, ktorý je od roku 1968 chránený ako kultúrna pamiatka. Kaštel Sućurac, postavený v 14. storočí ako ochrana pred útočníkmi, má dnes v srdci svoju historickú pevnosť a pamätník obetiam druhej svetovej vojny. Každý z týchto kaštielov má svoju príbeh, ktorý sa prelína s históriou regiónu.

Moderné srdce Splitu

Stadión Poljud, postavený v roku 1979 pre Stredozemné hry, je dnes jedným z najvýznamnejších športových areálov v Chorvátsku. Jeho charakteristická škrupinová strecha a kapacita 34 448 divákov ho robí symbolom mesta. Tu sa odohrali atletické majstrovstvá Európy v roku 1990 a kontinentálny pohár v roku 2010. Vedľa neho stojí Spaladium Arena, otvorená v roku 2008, ktorá hostí koncerty, športové udalosti a výstavy. Jej moderná architektúra a kapacita 12 000 miest ju robí jedným z najdôležitejších kultúrnych a športových centier v regióne. Obe stavby sú dnes neodmysliteľnou súčasťou života v Splite.

Pamiatky na okrajoch mesta

Vranjic, malá dedina pri ústí rieky Jadro, je známa ako „Malé Benátky“ pre svoju malebnú polohu medzi morom a kopcami. Jej história siaha až do rímskej doby, kedy tu stál cisársky colný úrad. Dnes je tu kostol svätého Martina a tradícia cirkevných spevov, ktoré patria k neodmysliteľnej kultúrnej dedičine. O niečo ďalej leží Stobreč, kde sa nachádza bazilika svätého Vavrinca z 5. storočia a románsko-gotický kostol svätého Michala. Obidve stavby sú svedectvom ranokresťanskej a stredovekej histórie regiónu.