Kloster Schönbühel

Na pravom brehu Dunaja, päťsto metrov pod hrádkom Schönbühel, stojí bývalý servitský kláštor. Postavili ho na skalnom výbežku, kde kedysi stávalo stredoveké opevnenie zvané Ďáblov hrad. Kláštor vznikol v 17. storočí na popud Konráda Baltazára zo Starhembergu, ktorý sa po prestupe na katolícku vieru rozhodol založiť tu náboženskú stavbu. Kláštor sa stal významným pútnickým miestom baroka. V roku 1667 tu postavili prvú kaplnku s Kristovým hrobom a o dva roky neskôr pribudol Kalvárii. Ďalšou pútou bola Betlehemská jaskyňa, ktorú z poverenia vdovy po cisárovi Ferdinandovi III. Eleonóry Gonzaga dali postaviť. Do kláštora chodili pútnici uctievať svätú Rozáliu, patrónku proti moru, a v roku 1675 ho navštívil aj cisár Leopold I. Počas josefínskych reforiem kláštor upadal, ale napriek tomu zostal farným kostolom. Cesta k kláštoru vedie okolo samostatnej kaplnky so zdrojem, kde kedysi stála kópia milostného obrazu z Scharten. Priamo pri kláštore sa nachádza Kalváriový vrch s barokovými sochami. Z kláštora vedie pútnická cesta cez pätnásť kaplniek ružného kríža, z ktorých sa dochovalo päť. Jedna z nich stojí pri zvyškoch veže, ktorá kedysi oznamovala mýtnu stanicu v Aggsbach-Dorfe. V blízkosti kláštora býval letný sídlo filozofa Franza Brentana.