Chynorany

Chynorany sú obec na strednom Slovensku v Trenčianskom kraji. Ležia na Stredonitrianskej nive pri pravom brehu rieky Nitra medzi mestami Partizánske a Topoľčany. Severozápadne sa terén dvíha do Bojnianskej pahorkatiny a Považského Inovca, južným smerom vystupuje Tribeč. Okrajom obce vedie cesta z Nitry do Prievidze a železničná trať Nové Zámky – Prievidza. Stanica v Chynoranoch je významným dopravným uzlom, kde sa stretávajú vlaky z Prievidze do Bratislavy. Obec má dlhú históriu siahajúcu do stredoveku. V roku 1243 vlastnili majetky šľachtici Dona, Vacík, Dubák a Tibo darom od kráľa Bela IV. V roku 1387 daroval kráľ Žigmund dedinu magistrovi Petrovi, no už o rok pripadla ďalším šľachticom. V roku 1395 sa stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Chynorany prešli mnohými zmenami vlastníctva a prežili aj tatárske a turecké nájazdy. V obci stojí rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1789 a kaplnka Panny Márie Karmelskej z roku 1936. Nachádza sa tu múzeum básnika Valentína Beniaka a každoročne sa koná Slovenský festival poézie Beniakove Chynorany. Na severnom okraji chotára sa rozprestiera prírodná rezervácia Chynoriansky luh. Je to najsevernejší pozostatok pôvodného lužného lesa v Strednej Európe s hojným výskytom cesnaku medvedieho, ktorý na jar vytvára biely koberec kvetov.