Frintaneum

Frintaneum, nazývané tiež Augustineum, bolo vyššie vzdelávacie zariadenie pre diecéznych kňazov v rakúsko-uhorskej monarchii. Nachádzalo sa vo Viedni v budove zrušeného kláštora svätého Augustina v areáli Hofburgu. Ústav fungoval od roku 1816 do roku 1918 a slúžil absolventom teológie, ktorí tu získavali doktorát z teológie. Bol určený na prípravu budúcich profesorov a riaditeľov seminárov. Založený bol na podnet Jakuba Frinta, českého pôvodu pôsobiaceho ako biskup v Sankt Pöltene.

Frintaneum bolo jediným ústavom svojho druhu v celom Rakúsko-Uhorsku. Do školy sa prijímal spravidla iba jeden kandidát z každej diecézy. V školskom roku 1908–1909 malo zariadenie vrchného predstaveného, štyroch riaditeľov a 34 študentov, medzi ktorými boli aj štyria z Čech a dvaja z Moravy. Medzi významných absolventov patril chorvátsky biskup Josip Juraj Strossmayer, ktorý mal blízky vzťah k Českým zemiam, a brniansky teológ Robert Neuschl, jeden zo zakladateľov českého kresťanského sociálneho myslenia.

Ústav sídlil v kláštorných priestoroch s historickým charakterom. Študenti tu bývali a pracovali pod vedením riaditeľov, medzi ktorými bol aj Ladislav Dvořák, český kňaz a autor príspevkov pre Ottov slovník náučný. Prvú knihu o Frintaneu napísal sám Jakub Frint. Zariadenie malo vlastnú knižnicu a priestory pre výučbu a spoločenský život. Okolie tvorilo súčasť cisárskeho komplexu Hofburg, ktorý poskytoval prestížne prostredie pre vzdelávanie budúcich duchovných vodcov.