Žikava

Žikava je malá dedina na Slovensku v okrese Zlaté Moravce. Leží v severovýchodnej časti Žitavskej pahorkatiny, v tesnej blízkosti obce Lovce. Obec sa rozkladá v úzkej doline potoka Jarky a na južných svahoch pohoria Tribeč. Nadmorská výška stredu obce je 270 metrov, pričom kataster sa pohybuje od 250 do 600 metrov. Členitý terén tvoria mladotreťohorné íly, piesky, žulové horniny a kremence. Zalesnená je najmä v severnej časti, kde rastú duby, cery, hraby, brezy a buky.

Žikava má bohatú históriu siahajúcu až do roku 1075. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z tohto roku, kedy bola už pomerne veľká. V tom čase získal kláštor v Hronskom Beňadiku v Žikave zem s potokom, dvanástimi domami služobníkov, pasienkami a veľkým lesom. Obec patrila postupne viacerým panstvám, ako Hrušovské a Topoľčianske. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom rakov. Žikava bola niekoľkokrát napadnutá Turkami, naposledy v roku 1631.

V dedine sa nachádza rímskokatolícky kostol svätého Karola Boromejského z roku 1804. Je to jednoloďová klasicistická stavba s transeptom a vežou, ktorá tvorí súčasť kostola. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a fasády sú členené lizénami. Kostol prešiel úpravami v roku 1949, kedy bol doplnený transept. V obci pôsobil aj učiteľ Štefan Meňhert, ktorý sa významne zapojil do kultúrneho a spoločenského života.