Miroľa

Miroľa je horská dedina v severnej časti Nízkych Beskýd, v Laboreckej vrchovine. Leží v pramennej oblasti Mlynského potoka, ktorý patrí do povodia Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce dosahuje 382 metrov, v chotári sa pohybuje od 350 do 500 metrov. Povrch je mierne členitý, tvorený treťohorným flyšom, prevažuje súvislý les s bukovým porastom. Obec patrila k Šarišskej župe a okresu Svidník, neskôr sa jej správne územie niekoľkokrát menilo.

Dedina je známa svojím dreveným gréckokatolíckym chrámom Ochrany presvätej Bohorodičky z roku 1746. Chrám vznikol na mieste staršieho kostola z konca 17. storočia a patrí k lemkovskému typu sakrálnej architektúry. V interiéri sa nachádza štvoretážový ikonostas z polovice 18. storočia, ktorý bol reštaurovaný v 70. rokoch 20. storočia. Fasády sú pokryté vertikálne kladenými doskami s lištami, strechy sú šindľové s cibuľami a kovanými krížmi.

V okolí sa rozprestiera štátna prírodná rezervácia Miroľská slatina o rozlohe 9 600 m². Je to vzácna lokalita s lúčnymi a slatinnými spoločenstvami, kde dominujú ostrice a páperník širokolistý. Na najvlhkejších miestach rastie vachta trojlistá a ďalšie chránené rastliny. Chrám a okolité lesy poskytujú pokojnú atmosféru pre návštevníkov.